Bestland Slovakia, spol. s r.o. rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 
	Kde nás nájdete Kde nás nájdete
webdesign webex.sk
 

Naše aktuálne novinky

“ CONDIT - Dajte Vašej pôde ENERGIU a budete odmenení“

Hnojenie maštaľným hnojom

Dodávanie organických hnojív do pôdy sa prejaví vo výžive rastlín nielen priamo zvýšením hladiny živín, ale mnohokrát viac i nepriamou úpravou biologických, fyzikálnych a chemických pomerov v pôde.

            Skutočný stav vo výrobe a spotrebe maštaľného hnoja je na Slovensku nepriaznivý. Pri dodržiavaní 3- až 4-ročných cyklov organického hnojenia v dávkach 30 až 40 t/ha je potrebné vyhnojiť približne 430 000 ha ornej pôdy, čo ročne predstavuje 15 000 000 ton maštaľného hnoja.

Tak napríklad v roku 2012 sa aplikovalo približne 3 714 000 ton, čo je iba 25 % z plánovanej potreby. Túto nelichotivú situáciu, ktorá sa v konečnom dôsledku odzrkadľuje v negatívnej bilancii organických látok a poklesom pôdnej úrodnosti je možné vyriešiť aplikovaním a zapravením náhradných zdrojov organických látok do pôdy, predovšetkým organickými hnojivami.


Kolobeh látok a živín

            Poľnohospodárska výroba bola v minulosti organizovaná ako bezodpadové hospodárstvo a zvieracie exkrementy a rastlinné zvyšky využiteľné ako hnojivo alebo krmivo neboli považované za odpad. V obidvoch prípadoch sú to produkty s vysokým obsahom organickej hmoty a minerálnych látok. Najstarší a najjednoduchší spôsob ich zužitkovania je priama aplikácia na pôdu a ich následné zaoranie. Bez týchto produktov je totiž nemysliteľné udržovať, prípadne zlepšovať pôdnu úrodnosť a väčšina poľnohospodárskych fariem je aj v súčasnosti bezodpadovým hospodárstvom s uzavretým kolobehom látok podľa schémy:  

   pôda → krmivo  → zviera →  exkrementy  →  pôda.

            Celý kolobeh látok a živín sa začína a opäť by mal končiť v pôde. Rastlinnou produkciou sú živiny odčerpávané z pôdy. Množstvo živín, ktoré sa zapája do kolobehu závisí od množstva dopestovanej produkcie, štruktúry pestovaných plodín, vonkajších podmienok a iných faktorov. Časť rastlinnej produkcie odchádza z podniku predajom a časť slúži ako krmivo a podstielka, takže druhým článkom kolobehu sú objekty živočíšnej výroby, kde zvieratá spotrebujú časť živín z krmiva (asi 60 % organických látok, až 30 % fosforu, 20 % dusíka a iba 5 % draslíka).


Únik živín z podniku

            Predaj živočíšnych výrobkov vedie k ďalšiemu úniku živín z podniku. Výkaly a moč sú spoločne s podstielkou zhromažďované na hnojiskách a vo forme maštaľného hnoja sa vracajú späť do pôdy. Vo veľkochovoch zvierať, ktoré boli vybudované bez akejkoľvek väzby na pôdu sa často pozerá na exkrementy zvierat ako na odpad, ale v týchto prípadoch nemusí ísť o odpad, ale o organické hnojivo alebo surovinu na výrobu organických hnojív, ktoré sú šírené do obehu predajom podľa legislatívy hnojív (Zák. č. 136/200 Z.z).


Spotreba maštaľného hnoja

            Hospodárske hnojivá sú produktom poľnohospodárskeho podniku, ktoré neprinášajú priame tržby, ale sa spotrebujú v podniku na získanie vyšších tržieb cez zúrodňovanie pôdy. 

            Pri zachovaní štvorročného hnojenia dávkou 40 t/ha je každoročne potrebné aplikovať 10 t maštaľného hnoja na hektár. Dôsledkom rapídneho poklesu stavov hospodárskych zvierat sa spotreba maštaľného hnoja v SR znížila približne na hodnotu 2,5 t/ha využívanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2012.  Z uvedeného dôvodu prísun živín do pôdy je veľmi nízky a v roku 2012 predstavoval na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy 10,5 kg N (dusíka), 2,75 kg P (fosforu) a 12,5 kg K (draslíka; t.j. 25,75 kg NPK). Pri súčasných priemerných cenách, 1kg čistých živín dusíka za 0,8 Eur, fosforu za 2,6 Eur a draslíka za 0,85 Eur za priemyselné hnojivá, ich náhradou maštaľným hnojom priemernej kvality ušetrí poľnohospodár na každej tone aplikovaného maštaľného hnoja takmer 10,5 Eur  (315 Eur/ha pri dávke 30 t/ha).


Zapravenie do pôdy

            Hlavnou zásadou je okamžité zaoranie hnoja, lebo sa znižuje jeho hnojná účinnosť:

  • po 6 hodinách o 3 – 16 %
  • po 1 dni o 6 – 21 %
  • po 4 dňoch o 14 – 36 %

Podľa súčasnej legislatívy je povinnosť zapraviť hnoj a kompost do pôdy do 48 hodín od ich aplikácie. Hnoj pôsobí tak ako všetky organické hnojivá v pôde viac rokov, pričom najlepšia využiteľnosť živín je v prvom roku.

Napríklad, ak aplikujeme 30 t/ha maštaľného hnoja priemernej kvality, bude mať hnojená plodina v prvom roku po hnojení k dispozícii okolo 36 kg N, 4,5 kg P a 61,2 kg K. Tieto živiny je samozrejme potrebné zohľadniť pri stanovení dávky živín v minerálnych hnojivách.